Vedci i ekologickí aktivisti po celom svete sa zhodujú, že sa potrebujeme zamerať na zníženie spotreby (energie), zbaviť sa fosílnych palív a nebáť sa ich nahradiť čistými, udržateľnými, efektívnymi zdrojmi energie, zamerať sa na zníženie produkcie mäsa a podporu lokálneho ekologického poľnohospodárstva, na ochranu pôdy, zadržiavanie vody v krajine, zvýšenie ochrany lesov a ostrovov divočiny, zníženie tvorby odpadu či prechod na cirkulárnu ekonomiku. Jednou z ciest ako zaktivizovať spoločnosť k zmene, je nielen jej informovanie, ale predovšetkým jej zapojenie sa do ekologicky aktívnych komunít, v ktorých prebieha okrem medziodborového dialógu so vzdelávacimi presahmi i spoločná tvorivá činnosť.

Pomocou nového projektu eKo(laboratórium) chceme preskúmať kreatívne prístupy v komunite a zreflektovať ich schopnosť prepojiť sa s témou klimatickej krízy. Je možné v týchto časoch, technologicky sprostredkovaných sociálnych vzťahov, negatívnych účinkov hospodárskej globalizácie a rýchlo sa rozpadajúceho bezpečného prostredia v reakcii na paranoidnú a rasistickú rétoriku našich „post-truth“ politických vodcov, pracovať na vytvorení etiky a politickej činnosti? Ako môžeme prostredníctvom environmentálne angažovaného a komunitného umenia smerovať k sociálne udržateľným horizontom nádeje? Aké nástroje môžeme použiť na odolanie nihilizmu, k úniku z konzumného individualizmu, kapitalistického workoholizmu a na imunizáciu proti xenofóbii? Odpoveď je v tom, že myslíme a konáme v praxi cez podstatu „my – ľudia“, a že sme schopní sa zapojiť do zložitých rozhovorov o tom, čo nás trápi.